Dotkni sa histórie: “Informatika” v stredovekom Prešporku, Slovensku a Uhorsku

Písmo považujeme za významný kultúrny vynález a mnohí si myslia, že ho na naše územie priniesli sv. Cyril a Metod. V skutočnosti sa však písmo používa na území Slovenska prinajmenšom od 4. stor. pred n.l. a o 300 rokov neskôr už na území Bratislavy vznikali prvé nápisy, dokonca aj grafity. V ranom stredoveku bolo spísomňovanie spojené s kresťanstvom a s výkonom moci. Boli však aj negramotní kňazi a králi? A ako zanechať pamiatku písma neznalým potomkom či nasledovníkom? Ľudia sa vynašli a používali aj na našom území piktogramy. Neskôr vznikali prvé nápisy, ktoré však ešte potrebovali dovysvetlenie (semiliterátna kultúra). Až od 14. stor. možno vďaka mestským školám (aká bola aj v Bratislave) hovoriť o väčšom rozvoji gramotnosti. V stredovekom Prešporku bolo gramotných do polovice 13. stor. len niekoľko kanonikov v kapitule na hrade, približne dve generácie neskôr k spísomňovaniu prikročila mestská rada, len o málo neskôr sa pridali aj meštania. Málokto vie, že Bratislavčanka vydala dokonca najstaršiu listinu v ľudovom jazyku v celom Uhorsku. Od druhej polovice 14. stor. sa písomná kultúra laicizovala a obrazne povedané vykročila spoza múrov kostolov do mestských ulíc a meštianskych domov. Na konci stredoveku už začali prvé tlače konkurovať rukou písaným písomnostiam.

Prof. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, PhD. (vedúci katedry archívnictva a muzeológie na FiF UK) prevedie účastníkov stretnutia jeden a pol tisícročným vývojom spísomňovania od orality až k všetkým trom oblastiam "predgutenbergovskej galaxie" (knižné kódexy, úradné písomnosti a nápisy). Zamyslíme sa, či je vývoj odovzdávania informácií skokovitý alebo plynulý a či niečo zo stredoveku funguje aj dnes.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.