Z histórie

Príbeh Mestskej knižnice v Bratislave je výnimočnou históriou. Vznikla ako prvá verejná knižnica v hlavnom meste a v čase, keď takúto inštitúciu nemala ešte ani Viedeň či Budapešť. Počas svojej existencie osemkrát menila názov a v jej vedení sa vystriedalo štrnásť ľudí. Zažila štyri veľké sťahovania (z dnešného sídla Univerzitnej knižnice do Primaciálneho paláca, potom na Suché mýto a následne strávila 45 rokov na Obchodnej ulici). Zriadila prvú verejnú mestskú čitáreň, samostatné oddelenie zamerané na deti a mládež či oddelenie hudobnej literatúry na Slovensku. Unikátne je aj špecializované oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých ľudí. Od svojho vzniku v roku 1900 plní funkciu verejne prístupnej knižnice pre všetkých ľudí, ktorí v hlavnom meste žijú alebo ho navštevujú.

História Mestskej knižnice v Bratislave

2021

Hoci pretrvávajúca pandémia naďalej ovplyvňovala prevádzku knižnice, priniesla aj rozvoj nových služieb. Používatelia a používateľky knižnice v rámci celej Bratislavy môžu využiť napríklad bezplatnú cyklodonášku kníh.

Knižnica pripravila verejnú súťaž o novú vizuálnu identitu, ktorej víťazom sa stal Martin Kahan. Okrem nového loga a celkovej identity počas roka vyvíja aj novú webstránku. Po vynútenej prestávke na 14. ročnú tradíciu od 6. do 17. júla nadväzuje Bratislavská burza kníh. Po prvýkrát knižnica od 20. do 24. septembra organizovala aj Burzu platní.

2020

Po 15 rokoch vo funkcii riaditeľa svoje pôsobenie v knižnici ukončil Mgr. Juraj Šebesta, PhD, od 1. augusta knižnicu vedie Mgr. Tomáš Štefek. Knižnica si pripomenula 120 rokov od založenia kampaňou Okremknih.sk a odborným seminárom Funkčný dizajn a moderná architektúra knižníc.

Z dôvodu mimoriadnej situácie spôsobenej šírením vírusu COVID-19 bola knižnica nútená 11.03. dočasne zatvoriť. Aj napriek pandémii však počas roka poskytovala svoje služby vo viac či menej obmedzenej podobe. Rozšírila ponuku e-zdrojov dostupných aj na diaľku prostredníctvom databáz PressReader a EBSCO, umožnila záujemcom online registráciu, objednávku kníh na diaľku a taktiež odpúšťala poplatky za oneskorené vrátenie výpožičiek. Pripravila tiež viacero vzdelávacích videí či prenosov podujatí.

Od 27. apríla funguje nový responzívny online katalóg, v ktorom je fond prístupný aj nevidiacim a slabozrakým. Po ročnej prestávke bola verejnosti opäť prístupná Letná čitáreň U červeného raka.

2019

Mesto prejavilo zvýšený záujem o modernizáciu knižnice. Vznikla pracovná skupina vedená Michalom Hvoreckým, ktorá sa začala zaoberať smerovaním knižnice, prípadným prepojením služieb verejných knižníc v Bratislave a presťahovaním časti knižnice do objektu Grössling.

Knižnica realizovala projekt obnovy a výmeny okien, ako aj novej fasády na budove Klariská 16. Riešila aj rekonštrukciu a zamedzenie komercionalizácie Letnej čitárne U červeného raka zo strany firmy Tera Trade, s.r.o.

2018

Ponuku knižnice 18. júna rozšírili elektronické knihy z vydavateľstva Palmknihy-eReading. Do konca roka knižnica zaevidovala 667 výpožičiek e-kníh.

Hudobné štúdio v Oddelení hudobnej a umenovednej literatúry rozšírilo svoje aktivity - konalo sa tu viacero podujatí, výstav a nové digitálne piano a gitara umožnili verejnosti precvičovanie hry na nástroj.

2017

Knižnica si pripomenula 100. výročie úmrtia svojho patróna, mestského archivára Jána Nepomuka Batku. Podieľala sa na rozsiahlej spomienke pripravenej Múzeom mesta Bratislavy, vrátane výstavy a vedeckej konferencie venovanej tejto významnej bratislavskej osobnosti.

2015

V januári bola spustená nová webová stránka knižnice od firmy Freetech.

Potrebné smery vo vývoji činnosti knižnice naznačil Prieskum spokojnosti so službami, ktorý knižnica realizovala od marca do septembra.

2014

Po piatich rokoch oficiálne skončila rekonštrukcia suterénnych priestorov na Klariskej 16, ktoré dostali názov Pod knižnicou.

Začiatkom decembra knižnica spustila anketu Kniha, ktorá mi chýba, ktorou zisťuje potreby a rôzne námety svojich používateľov a používateliek.

2013

Zmenil sa organizačný poriadok knižnice, ktorú po novom tvoria tri úseky: Úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry, Úsek literatúry pre deti a mládež a Úsek náučnej literatúry členený na Oddelenie odbornej literatúry, Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých a Oddelenie hudobnej a umenovednej literatúry.

Knižnica rozšírila služby Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých aj na inak zdravotne postihnutých ľudí. Na základe lekárskeho potvrdenia ich môžu využívať aj deti s poruchami reči, dyslektici či držitelia ŤZP preukazov.

V priebehu apríla knižnica zaviedla online katalóg novej generácie OPAC 2.0 od firmy SVOP.

2010

Spustením systému Dawinciv Úseku krásnej a cudzojazyčnej literatúry knižnica 4. mája zavŕšila celkovú automatizáciu knižnično-informačného systému.

Knižnica si v tomto roku pripomenula 110. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti zriaďovateľ, hlavné mesto SR Bratislava, udelil pamätné listy za dlhoročnú prácu v knižnici PhDr. Elene Veľasovej, Mgr. Emílii Moncoľovej, PhDr. Eve Kořínkovej a PhDr. Ľudmile Bokníkovej.

2009

Knižnica v spolupráci so spoločnosťou Ateliér 3 realizovala nové označenie svojich priestorov, čím uľahčila orientáciu návštevníkov.

2008

Knižničný poriadok rozšíril služby knižnice nielen pre obyvateľstvo Bratislavy, ale pre všetkých občanov a občianky Slovenskej republiky.

2007

Knižnica spustila skúšobnú prevádzku automatizovaných výpožičiek knižnično-informačného systému Dawinci v Úseku literatúry pre deti a mládež a v Úseku hudobnej a umenovednej literatúry.

V rámci skvalitňovania internetových služieb knižnica sprístupnila verejné WiFi zóny v študovniach každého úseku.

2006

Po šesťročnej rekonštrukcii mesto Bratislava 14. novembra odovzdalo Letnú čitáreň U červeného raka do užívania Mestskej knižnice. Svoju činnosť ako miesto oddychu, čítania a kultúrnych zážitkov obnovila v novej sezóne od 23. mája 2007.

2005

Od 1. januára bola poverená riadením knižnice Mgr. Emília Moncoľová. 1. júla bol na post riaditeľa menovaný Mgr. Juraj Šebesta, PhD.

Od 1. augusta knižnica zaviedla bezplatný zápis pre deti do 15 rokov a čitateľov a čitateľky Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých.

Počas víkendu 18. a 19. júna zatopilo sklad Úseku krásnej a cudzojazyčnej literatúry. Pod vodou sa ocitlo takmer 25 000 kníh, ktoré boli úplne zničené. Likvidačné práce predstavovali veľký zásah do činnosti knižnice a vyžadovali si mimoriadne pracovné úsilie. Knižnými darmi a rôznymi ďalšími formami pomoci knižnicu podporilo množstvo obyvateľov a obyvateliek Bratislavy, inštitúcií a knižníc. Ďakujeme.

2002

Knižnica začala pracovať na automatizácii knižničných a informačných procesov i sprístupnení internetových služieb pre verejnosť. Okrem nových kníh sa postupne začalo aj spätné spracovávanie fondu v knižnično-informačnom systéme DAWINCI. Celkovo bolo potrebné spätne spracovať vyše 300 000 knižničných jednotiek.

2000

Mestská knižnica v Bratislave zavŕšila 100 rokov svojej nepretržitej činnosti. Pri tejto príležitosti pripravila medzinárodnú knihovnícku konferenciu Verejné knižnice v novej Európe. Hold svojmu mestu vzdala vydaním výberovej regionálnej bibliografie Dejiny Bratislavy. Vznikať začala v odbornej spolupráci s Univerzitnou knižnicou a s riaditeľom Regionálnej knižnice Archívu hlavného mesta SR Bratislavy PhDr. Jurajom Kodayom už v roku 1996 a pri vydaní obsahovala 484 bibliografických záznamov.

1997

Od 13. novembra je Oddelenie nevidiacich a slabozrakých vďaka novému výťahu prístupné aj bezbariérovo. Súčasne sa v oddelení zriadilo pracovisko na načítavanie odbornej literatúry podľa požiadaviek zrakovo postihnutých čitateľov a čitateľky, ktoré fungovalo až do roku 2010.

1996

Primátor hlavného mesta SR Bratislavy 13. marca slávnostne otvoril Úsek krásnej a cudzojazyčnej literatúry v zrekonštruovanej budove na Laurinskej ul. č. 5. Napriek haváriám, ktoré knižnicu v priebehu roka postihli – na jar a v lete na Laurinskej zatápalo suterén a v auguste sa na Kapucínskej 3 poškodila strecha s pretekaním až do suterénu – sa v danom roku podarilo zrealizovať vyše 500 000 výpožičiek.

V Oddelení pre nevidiacich a slabozrakých sa spustil automatizovaný systém umožňujúci poskytovať informácie o zložení a obsahu zvukových kníh, registrácii do knižnice, výpožičkách či rezervovaní literatúry.

Po šiestich rokoch prevádzky na Bielej ulici bola 20. januára čitáreň Čierny havran zatvorená.

1995

Koncom mája sa začali prípravné práce na sťahovanie Úseku literatúry pre dospelých z Obchodnej ul. č. 2 do zrenovovanej budovy na Laurinskej ul. č. 5. Fond vo veľkosti vyše 105 000 dokumentov bol presťahovaný v 5 000 balíkoch.

Úsek fondov sa presťahoval z Obchodnej ul. č. 2 na Kapucínsku ul. č. 3.

1994 ­

K veľkej racionalizácii knižničnej práce sa pristúpilo na Úseku fondov rozšírením automatizácie aj na akvizíciu a štatistiky. Forma prírastkového zoznamu sa tak po 93 rokoch jeho písomnej podoby podstatne zmenila.

1991

Na post riaditeľky knižnice bola menovaná **PhDr. Elena Veľasová. **

8.5. sa sprístupnilo Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých. Špecializované pracovisko na Klariskej ul. č. 16 vzniklo v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a s podporou British Embassy Bratislava. Oddelenie slávnostne otvorila Diana, Jej kráľovská výsosť princezná z Walesu.

4.9. začal svoju činnosť Úsek hudobnej a umenovednej literatúry v novozískanej a obnovenej budove na Kapucínskej 1. Vznikol zlúčením Úseku hudobnej literatúry a umenovednej študovne a spolu s novoutvorenou galériou Artotéka tak vytvoril umenovedné centrum knižnice.

Úsek cudzojazyčnej literatúry sa presťahoval zo Štúrovej ul. č. 9/a do priestorov uvoľnených po Úseku hudobnej literatúry na Obchodnú ul. č. 2.

1990

Začalo sa s prípravou katalogizácie prírastkov kníh na počítači.

1989

Po Nežnej revolúcii sa Úsek politickej literatúry premenoval na Úsek odbornej literatúry a postupne sa počas niekoľkých rokov kompletne pretransformovala aj jeho obsahová štruktúra.

Sprístupnila sa čitáreň novín a časopisov a študovňa regionálnej literatúry Libresso Čierny havran na Wolkrovej ul. (teraz Bielej) č. 6.

1984

V oddelení hudobnej literatúry sa skvalitnili služby inštalovaním audio techniky na individuálne i skupinové štúdium hudobných diel.

1979

Podľa novej organizačnej štruktúry sa knižnica rozdelila na Útvar služieb a Útvar ekonomicko-správny. Útvar služieb mal 3 úseky: Úsek literatúry pre dospelých, Úsek literatúry pre mládež a Úsek literatúry marxizmu-leninizmu (neskôr Úsek politickej literatúry).

V zrekonštruovanej pamiatkovej budove na Klariskej ul. č. 16 sa 9. februára slávnostne otvoril Úsek literatúry marxizmu-leninizmu. Do budovy sa presťahovalo aj riaditeľstvo knižnice, odbor metodiky a odbor ekonomicko-správny z Obchodnej ul. č. 2. Tu sa zriadila aj knihárska dielňa a rozmnožovňa. Na Obchodnej ul. č. 2 sa sprístupnila umenovedná študovňa ako ďalšie pracovisko Úseku literatúry pre dospelých.

1978

Po rekonštrukcii trvajúcej od roku 1974 sa Letná čitáreň U červeného raka znova sprístupnila verejnosti.

1976

Do zreštaurovanej budovy na Kapucínsku ul. č. 3. sa presťahoval Odbor literatúry pre mládež. Do uvoľnených priestorov po ňom na Obchodnej ul. č. 2 sa presťahovalo a rozšírilo oddelenie hudobnej literatúry.

1970

Na základe nového organizačného poriadku sa Mestská knižnica rozčlenila na Odbor marxizmu-leninizmu, Odbor literatúry pre dospelých, Odbor literatúry pre mládež a Odbor metodiky. Knižnici bola pridelená budova na Kapucínskej ul. č. 3, kde sa začala rekonštrukcia.

1969

Po 8 rokoch sa z knižnice odčlenila Regionálna knižnica, ktorá sa následne pričlenila k Archívu mesta Bratislavy.

1966

Mestská knižnica sa rozšírila o ďalšie samostatné pracovisko – Stredisko politickej literatúry, ktoré vzniklo na Lenigradskej (teraz Laurinská) ul. č. 1.

1965

Zrušila sa študovňa a čitáreň knižnice na Obchodnej č. 2 a do uvoľnených priestorov sa presťahovala Knižnica pre mládež zo Starej radnice. Knižnica bola premenovaná na Mestskú knižnicu v Bratislave.

1964

Ako prvé v sieti ľudových knižníc na Slovensku vzniklo v knižnici Oddelenie hudobnej literatúry.

1961

Regionálna knižnica sa stala samostatným pracoviskom v rámci Mestskej ľudovej knižnice. Od tohto roku bola v správe knižnice aj Letná čitáreň U červeného raka na Michalskej ul. č. 26.

1960

V nadväznosti na zákon č. 53/1959 Zb. o jednotnej sústave knižníc z roku 1959 bola knižnica premenovaná na Mestskú ľudovú knižnicu a poverená krajskou metodickou pôsobnosťou pre Západoslovenský kraj. Po stránke hospodársko-finančnej a personálnej bola v rokoch 1959 – 1960 súčasťou Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy.

1954

Pobočky knižnice, ktoré boli umiestnené v osvetových besedách, sa 1. januára stali knižnicami týchto zariadení. Zo 17 pobočiek v kraji sa 13 stalo knižnicami osvetových besied a mestskej knižnici zostali 4 pobočky. Knižnica sa opäť dostala pod správu mesta a zmenila názov na Ústrednú ľudovú knižnicu mesta Bratislavy.

1951

Mestská knižnica sa stala Krajskou ľudovou knižnicou pre Bratislavský kraj a jeho 15 okresov. Prešla pod riadenie a správu Krajského národného výboru. Toto obdobie bolo súčasne začiatkom metodickej činnosti knižnice a vydávania štatistickej ročenky o činnosti bratislavských knižníc.

1950

Rozvoj činnosti sa neočakávane pribrzdil nariadením, že budova knižnice sa určuje a prideľuje pre iné ciele. Ako náhrada jej boli pridelené miestnosti po bývalej Moravskej banke na Obchodnej ul. č. 2, do ktorých sa presťahovala a obnovila činnosť 22. apríla. Pre čitáreň získala miestnosti bývalej kaviarne Korvín na rovnakej adrese.

3.10. sa tu otvorila aj maďarská knižnica ako samostatné oddelenie mestskej knižnice, ktoré sa však 18. septembra 1952 presťahovalo do priestorov mimo mestskej knižnice na Štúrovu ul. č. 9/a.

1946

Knižnica sa svojpomocne presťahovala do budovy na Suchom mýte č. 17, kde ju 1. septembra pod novým oficiálnym názvom Verejná knižnica mesta Bratislavy slávnostne odovzdal verejnosti predseda knižničnej rady František Komzala. V suteréne bol sklad, na prízemí požičovňa kníh s vchodom z Konventnej ulice a veľká čitáreň novín a časopisov s prístupom zo Suchého Mýta.

1.4. sa vytvorila tzv. Veľká Bratislava a knižnice pripojených obcí sa stali pobočkami mestskej knižnice, ktorých tak spolou bolo 11.

1945

Nemecká aj maďarská knižnica po skončení 2. svetovej vojny zanikli. Začalo sa s revíziou knižničného fondu, zrušilo sa dovtedy používané Kumlikovo systematické triedenie a zaviedol sa mechanický systém stavania kníh podľa formátu a vzostupne podľa signatúr.

Prioritou bolo hľadanie vhodných priestorov pre obnovenú knižnicu. Mestský národný výbor jej najprv pridelil priestory po zrušenej nemeckej knižnici na prízemí Starej radnice, o niekoľko mesiacov neskôr už samostatnú budovu po zrušenej kaviarni Astória na Suchom mýte č. 17.

Ako prvé na Slovensku bolo v knižnici 28. októbra zriadené samostatné oddelenie pre prácu s deťmi od predškolského veku do 14 rokov.

1942

Verejná čitáreň bola zatvorená a znovu zriadená až po vojne v roku 1946.

1939

V Starej radnici bola 17. augusta otvorená samostatná nemecká knižnica– Deutsche Bücherrei der Stadt Pressburg, ktorá dostala plnú podporu priamo z Nemecka. 25 000 nemeckých kníh sa vyčlenilo z mestskej knižnice a venovalo novovytvorenej knižnici.

Záznamy z osamostatnenia maďarskej knižnice Városi magyar könyvtár sa nezachovali. Viedla ju Margita Diossy, ktorá nemala knihovnícke skúsenosti a celý knižničný systém prebrala zo Slovenskej verejnej knižnice.

Od 1. 10. bol za mestského knihovníka ustanovený Dr. Ján Lehký, ktorý spolu s novou knižničnou radou prejavoval nespokojnosť s jej súčasným materiálnym a personálnym vybavením. Mestská rada sa však stavom knižnice nezaoberala.

1938

Pre politické pomery sa na jeseň roku 1938 mestská knižnica rozdelila na tri samostatné knižnice. Slovenská zostala na svojom pôvodnom mieste, nemecká dostala nové priestory v Starej radnici a maďarská sa presťahovala na Vajanského nábrežie. Mestská knižnica bola premenovaná na Slovenskú verejnú knižnicu mesta Bratislavy.

1934

V čitárni knižnice vznikla pobočka pre nezamestnaných. Mala asi 2 000 zväzkov, ktoré jej darovali miestni kníhkupci a súkromníci. Knihy sa požičiavali zadarmo bez zloženia kaucie a pri prípadnej strate sa neuplatňovali žiadne sankcie. Jej činnosť trvala do roku 1938.

1926

Na Tehelnom poli knižnica zriadila svoju prvú pobočku, čo bolo prvým náznakom vzniku siete ľudových knižníc. V nasledovných rokoch sa jej fondy rozrástli na 25 000 zväzkov. V rokoch 1933 – 1937 vznikali ďalšie pobočky na Kolibe, v Unitase a na Trnávke.

1925

Tri oddelenia knižnice (slovenské, nemecké a maďarské) boli presťahované z mezanínu Primaciálneho paláca na prízemie. Tvorili jeden organizačný celok, ktorý k marcu 1926 predstavoval 24 244 zväzkov kníh.

1923

V knižnici sa začalo budovať tzv. oddelenie česko-slovenské a menšie oddelenie židovské. V zadnom trakte Primaciálneho paláca bola otvorená prvá mestská verejná čitáreň. Mala kapacitu 100 miest a ponúkala takmer všetky tuzemské noviny a časopisy, veľký počet zahraničných novín a bohatú príručnú knižnicu s lexikálnymi dielami.

1919

Vyšiel prvý knihovnícky zákon č. 430 o verejných obecných knižniciach, na základe ktorého bolo zriaďovanie verejných knižníc povinné v každom meste a na každej dedine. Mestská knižnica, ktorá sa spamätávala z následkov 1. svetovej vojny, obnovila svoju činnosť so zostatkom kníh a zbierkou, ktorú mestu vrátila knižnica bývalej Alžbetínskej univerzity. Až do roku 1923 existovalo iba maďarské a nemecké oddelenie.

1916

Mnoho kníh mestskej knižnice sa počas vojny stratilo či zničilo a zostatok fondu bol umiestnený v provizórnych priestoroch na radnici. Z jazykového hľadiska do roku 1918 knižnica ponúkala prevažne knihy v maďarskom a nemeckom jazyku. V slovenskom jazyku bolo vo fonde len 5 kníh a pár ročníkov starších časopisov, najmä Slovenských pohľadov.

1914

Po založení kráľovskej Alžbetínskej univerzity sa pripravovalo aj založenie univerzitnej knižnice. Z mestskej knižnice sa spolu s riaditeľom Emilom Kumlikom mala veľká časť knižného fondu presunúť do novovznikajúcej knižnice. Mestský archivár Ján Nepomuk Batka mal spolu s ďalšími členmi mestskej rady výhrady proti takémuto rozhodnutiu. Nechcel, aby sa presúvali zbierky, ktoré daroval mestskej knižnici. Batkov dar s niektorými ďalšími zväzkami nakoniec boli ponechané mestu a mestská knižnica tak zostala zachovaná, hoci v značne ochudobnenej podobe.

1904

Knižnica sa presťahovala do Primaciálneho paláca. Úradné miestnosti boli v zadnom trakte na prvom poschodí, sklad kníh v troch miestnostiach v mezaníne.

1900

1.10. vznikla A Pozsony szabad királyi Városi Közkönyvtár, teda Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy. Otvorená bola v budove bývalého Stavovského snemu (dnešná Univerzitná knižnica) s fondom 4 345 zväzkov. Knižnica sa rozrastala vďaka veľkorysosti svojich priaznivcov - len za tri mesiace do knižnice pribudlo 1 143 darovaných kníh a časopisov. Jej prvým riaditeľom bol Dr. Emil Kumlik, ktorý vypracoval návrh na knižničný poriadok s 18 zásadnými bodmi záväznými pre správu a návštevu knižnice.

Dôležitú úlohu v začiatkoch inštitúcie zohral aj Ján Nepomuk Batka, mestský archivár, zanietený pracovník a organizátor na poli kultúry hlavného mesta. V prvých rokoch existencie jej pomáhal riešiť priestorové problémy a následne jej daroval vlastné súkromné zbierky.

Materiál je spracovaný z ročných výročných správ o činnosti Mestskej knižnice v Bratislave, pričom staršia história do roku 1970 vychádza z publikácie: Mestská knižnica v Bratislave (1900 - 1970) / Sprac. Z. Medzihradská - Netíková; Zodp. red. Vít Rak. Bratislava: Slovtour, ateliér cestovného ruchu, 1970. 54 s. Obrazová príloha.

Odoberajte novinky z knižnice